Ekonomickej kríze sa nevyhne žiadna vyspelá ekonomika. Môžeme tiež povedať že sa jej nevyhne žiaden člen EU čiže ani Slovensko. Vlády sú tu nato aby tieto negatívne dopady čo v najväčšej miere zmiernili. Každá vláda proti takýmto dopadom bojuje rôzne a využíva mnohé prostriedky aby dopady krízy čo najviac zmiernila. Na svojom blogu som sa nikdy nechcel miešať do politik ale niekedy mi to naozaj nedá. Proste sa mi nepáčia kroky súčasnej vlády na boj s krízou.

Svoj názor na takzvané „šrotovne“ som mal už dávno a musím povedať že som týmto rozhodnutím vlády nebol nadšený. Považujem to za nešťastný krok alebo ináč povedané za rozhadzovanie peňazí v ťažkej dobe. Považujem ho tiež za úplne neefektívne opatrenie ktoré nemyslí na vytváranie nových pracovných príležitostí a prináša výhody len pre úzku skupinu obyvateľstva ktoré je dá sa povedať nútené zbaviť sa väčšej časti úspor a niekedy sa dokonca kvôli kúpe nového auta aj zadlžiť. Vláda by samozrejme šetriť nemala, tým sa nič nevyrieši ale tiež by mohla dávať peniaze tam kde budú využívané efektívnejšie. Možno že by bolo dobre znížiť dane alebo odvody ktoré by mali priaznivý dopad pre všetkých a nie len pre pár ľudí.

Slovensko je najväčší výrobca automobilov na svete ak si to prepočítame na počet obyvateľov. To znamená že produkcia je obrovská a keďže automobilový priemysle je jeden z najviac postihnutých krízou tak sa dá predpokladať že útlm v priemysle bude taktiež obrovský. Šrotovne v krajine s tak malým počtom obyvateľov respektíve spotrebiteľov a tak veľkou produkciou nemôže mať teda žiaden efekt na zvýšenie výroby. Iné je to v Nemecku kde bola aj výška šrotovneho vyššia a bolo určené pre oveľa väčší počet ľudí. Toto opatrenie nemeckej vlády veľmi dobré využilo Česko ktoré dodáva pre Nemecko relatívne lacnú škodovku. Efekt je taký že Škoda potrebuje kvôli zvýšeným objednávkam pracovné soboty.

K šrotovanému by som ešte dodal že význam má ak sa uplatňuje vo veľkom čiže sa počíta s oveľa väčším počtom peňazí pre väčší počet ľudí. V malom množstve to nemá zmysel. Dôkazom je hlavne Slovensko kde šrotovne nemalo žiaden alebo len mierny dopad na výrobu automobilov. Podľa čísel ide len o nepatrné zvýšenie predaja a to o 2,5 % ! K tomu Volkswagen zastavuje výrobu. Aj keď sa možno za krátku dobu predalo viac automobilov tak o toľko menej sa ich predá v budúcnosti. Treba si uvedomiť že šrotovne len koncentrovalo väčšiu skupinu auto-chtivých zákazníkov do jedného kratšieho obdobia. Z praktického hľadiska tiež nevytvára žiadne nové pracovné miesta len sa snaží udržať tie súčasné.

Podľa mňa by sa malo proti dopadom bojovať iným a efektívnejším spôsobom a neprijímať niektoré opatrenia len preto lebo to robia iný. Alebo si brať príklad z tých opatrení ktoré by boli v našom prostredí efektívnejšie pri ich uplatňovaní. Možno by sme si mali zobrať príklad práve zo susedného Česka ktoré zaviedlo „Zelenú úsporám“ Štát bude spolufinancovať zatepľovanie domov či inštaláciu slnečných konektorov pre využívanie slnečnej energie alebo výmenu plastových okien či starých kotlov atď. Štát by mal tieto projekty financova do výšky 30 až 60 % Malo by dôjsť aj na zvýšenievýstavby pasívnych domov. Tieto dotáciu sa budú vzťahovať ako na rodinné domy tak na byty a malo by sa to týkať až 250.000 domácností. Počíta sa tiež s vytvorením asi 30.000 nových pracovných miest v súvislosti práve s touto dotáciou. Česká strana bude tento program financovať z predaja emisných kvót Japonsku.

Táto vláda mi pripadá ako by považovala opozíciu za úhlavného nepriateľa nášho štátu. Alebo len nepočúva nič na čo nepríde sám veľký Róbert. Zníženie daní a odvodov neprichádza za žiadnu cenu do úvahy. Buď to neznie dosť ľavicovo alebo by nebolo z čoho rozdávať tam kde to uzná SMER za vhodné.

Ďalším problém našej vlády by som videl v tom že si ani za boha nepripustí vinu. Tú hádže za každým na opozíciu aj keď tá dnes nevládne. Pán Fico si asi neuvedomuje že za politiku aj tú zlú zodpovedá ten kto je momentálne pri moci.

Neviem prečo je pre Róberta tak veľký fetiš štátne vlastníctvo. Nemyslím si že niekedy bude štát dobrým vlastníkom. Pozrime sa na to takto. Nedávno som sa dopočul že chce naliať zopár miliónov EUR do štátnych lesov, že si tu pomoc zaslúžia. Bolo by dobré pripomenúť že štátne lesy nemajú problémy kvôli kríze. Štátne lesy majú problémy už oveľa dlhšiu dobu a patri do takzvanej čiernej diery našej ekonomiky ako väčšina štátom vlastnených firiem. A čo tak Cargo SK ako nákladný železničný prepravca ktorý získa takmer 236.000.000 EUR ? (zamestnanci teraz dostávajú nútenú dovolenku ) Ide samozrejme o návratnú pôžičku ale kto verí tomu že niekedy sa tieto peniaze vrátia keď aj v čase hospodárskeho rastu neboli schopné produkovať zisk ? Načo nám sú podniky ktoré rok čo rok vytvárajú stratu ? Jednoducho sa pumpujú peniaze len preto že je to štátny podnik a zaslúži si štátnu pomoc. No na jeho pomoc sa budeme musieť poskladať my všetci. Nech žije ŠTÁTNE vlastníctvo !!!

Čo by ste povedali na to ak by boli drogy legálne? Ja sám som si položil takúto otázku a skúsil som sa na to pozrieť realisticky. Kto v živote neskúsil drogu či legálnu alebo nelegálnu? Podľa EMCDDA (Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovou závislosť) asi len málokto. A podľa správy ktorú vypracovalo toto centrum je užívanie drog na historicky veľmi vysokej úrovni. K číslam sa ale dostaneme až na koniec.

Legálne drogy ako alkohol alebo cigarety okúsilo mnoho ľudí a vďaka ich legálnosti prinášajú obrovské zisky do štátnych pokladníc. Skúste si predstaviť situáciu kedy by sa alkohol a cigarety zakázali. Nemám na mysli obmedzenie fajčiarov v baroch a reštauráciách ale boli by nelegálne akú ostatné drogy. Ak si niekto myslí že by ľudia prestali konzumovať tieto výrobky alebo by dokonca prestali byť závislí na alkohole a cigaretách alebo by ich spotreba nebodaj klesla tak sa mýlia. Jediným efektom by bolo zníženie príjmov štátu a zvýšenie nelegálnej výroby a spotreby. Mafia by sa určite poriadne nabalila. Mnoho ľudí by prišlo o prácu a tým by to haslo. Poučiť sa môžeme aj z histórie. Presne takýto efekt zaznamenali v USA v dobe prohibície.

Prečo o tom píšem ? Nedávno som na internete narazil na debatu ktorá rozoberala problematiku legalizácie drog. Čo by to tak mohlo tejto spoločnosti asi tak priniesť ? Debatujúci boli podľa všetkého z jedného tábora a to z toho ktorý drogy zavrhuje na plnej čiare. Samozrejme, priamo drogy nič pozitívne neprinesú no takto sa na svet pozerať nedá. V prvom rade svet nie je zlí ani dobrý. Rovnako ani ľudí nesmieme deliť na zlých či dobrých. Je to o dosť zložitejšie a aj drogy nie sú tak jednoduchou problematikou ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Treba si tiež uvedomiť že aj keď je ich výroba, distribúcia či spotreba nelegálna tak je tu určitá skupina ľudí ktorá drogy vyrába, distribuuje a v neposlednom rade tu máme spotrebiteľov. Len poviem že len v Európe do týchto skupín patria tak vysoký počet ľudí že sa ráta na milióny. Ak by sme sa na drogy pozerali z hľadiska voľných finančných zdrojov tak by sme videli hneď niekoľko príležitostí. Sú to výrobcovia ktorý drogu vyrábajú a musia zo svojich ziskov platiť dane rovnako ako je to pri alkohole alebo cigariet. Ďalej sú to predajcovia ktorý odvádzajú DPH ktorú zaplatia spotrebitelia. Potom sa na to môžeme pozerať z pohľadu pracovných príležitostí ktoré takýto sektor prináša. Obrovské množstvo akýchkoľvek drog sa k nám do Európy dováža. Európa je v prvom rade spotrebiteľ ktorý patrí medzi najväčších na svete a drogy k nám putujú prevažne z Ázie alebo Južnej Ameriky. Ak by bola výroba legálna v Európe, dopyt po riskantnom tovare z dovozu by rapídne klesol. Legalizácia drog by mala aj iný pozitívny vplyv pre spoločnosť. Samozrejme nie len vo svete ale aj samotnej Európe sa točia ohromné peniaze rádovo v miliardách EUR ktoré si hrabe do vreciek narkomafia. Prečo tieto peniaze nelegalizovať a nahrnúť ich do štátnych rozpočtov jednotlivých krajín. Týmto by sme zobrali vietor z plachiet mafii ktorá ma hlavný zdroj príjmov hlavne z drog.

To že prohibícia je viac škodlivá ako droga už odznelo aj na konferencii OSN vo Viedni na tému narkotiká. Na tejto konferencii sa experti jednohlasne zhodli že tvrdý boj proti drogám sa neosvedčil.

A teraz už zopár čísel. Pre niekoho určite zarážajúce no je to tvrdá realita.
9.500.000 Európanov už vyskúšalo extázu. (vo veku od 15 do 64 rokov)
11.000.000 Európanov už vyskúšalo amfetamín (vo veku od 15 do 64 rokov)
12.000.000 Európanov už vyskúšalo kokaín. (vo veku od 15 do 64 rokov)
Konope vyskúšala už ¼ Európanov a v posledných 12 mesiacov konope vyskúšalo niečo cez 23 miliónov.

Možno by bolo zaujímavé riešiť problém drog len čiastočnou legalizáciou, čiže by sa legalizovali len určité drogy. A sústredila by sa tak ešte väčšia pozornosť na drogy ktoré by zostali nelegálne. Išlo by hlavne o heroín, drogu ktorá spôsobuje najväčší problém pre spoločnosť.

Nerád píšem dlhé články a preto ani nebudem zachádzať do detailov tejto problematiky legalizácie drog. Len chcem aby bolo každému jasné že mi nejde o to aby si v Tescu kúpil 14 ročný človek kilo marihuany. Určite si nemyslím že ak by boli drogy legalizované tak by sa ich spotreba nejako zvýšila alebo že by sme boli všetci do jedného závisí. A to len preto že by sme mali tú možnosť. To určite nie ! Tiež je medzi nami mnoho ľudí čo nefajčia, ľudí ktorý si nenalejú ani pohár vína aj keď to môžu kedykoľvek urobiť. Jedno je ale isté. Pokiaľ bude dopyt po droge a podľa čísel vidieť že dopyt je obrovský, tak ponuka si uč cestu nájde a legalizáciou drog by sme z takého to stavu vyťažili aspoň niečo pozitívne.

Problematika legalizácie drog je niečo ako keby sme si mali vybrať medzi väčším a menším zlom. Tak prečo si nevybrať to menšie ?

Otázka ktorá trápi nejedného človeka. A pritom zaručených ciest k bohatstvu je naozaj len niekoľko a sú zväčša dlhé a ťažké. Sú to cesty po ktorých sa vydalo mnoho dnes rozprávkovo bohatých ľudí. Ja osobne som neprečítal jedinú knihu ktorú napísal miliardár a opisuje v nej zaručený recept na zbohatnutie. Myslím že ani žiadnu neprečítam. Teória totiž nie je ani tak dôležitá. Nie je dôležité ani to akú mate školu, kde ste sa narodili alebo v čom podnikáte. Nepotrebujete ani žiadne hodiny školenia a prednášok od skúsených rečníkov. No Pokiaľ budete čakať na skvelý nápad na podnikanie s ktorým ešte nikto neprišiel tak sa možno ani nedočkáte. Nápadov je veľa no tie zaručene najlepšie tu sú už dávno a konkurencia je obrovská. Nikomu teda naplaťte za podnikateľské nápady, neplaťte za profesionálne vypracované podnikateľské plány či školenia. Neplaťte za knihy ktoré píšu o tom ako sa stať rozprávkovo bohatý. Takýchto kníh je obrovské množstvo no ciest k bohatstvu je skutočne len zopár. Teraz vám predstavím tú moju.

Prvým krokom je zmena nášho myslenia. Naučme sa myslieť pozitívne a veriť že všetko po čom túžime môžeme dosiahnuť. Či je to bohatstvo, úspech alebo čokoľvek iné .Všetko je možné ak skutočne niečo chceme a robíme pre to niečo. Zmeňme myslenie aj k samotným peniazom. Skúšali ste sa niekedy zamyslieť prečo sú medzi nami ľudia ktorý majú povedzme 25 rokov a sú úspešný a finančne sú na tom oveľa lepšie ako ľudia čo majú po tridsiatke no nemajú vôbec nič. Nemajú žiadnu finančnú rezervu, sú v dlhoch a v živote do ničoho neinvestovali.

V druhom kroku je dôležité zbaviť sa všetkých dlhov a prestať si požičiavať peniaze. Niekedy je to ako začarovaný kruh. Niekto si požičiava len preto aby mohol splácať svoje staré dlhy no pri tom vytvára ďalšie nové. Nezabúdajte na to že vždy je lepšie začať od nuly než sa vyhrabávať zo záporných čísel.

Tretím krokom je vytvárať si finančnú rezervu aby sme sa do finančných problémov už viac nedostali alebo ich aspoň zmiernili. Čím väčšia finančná rezerva tým väčšia istota. Istoty sú dôležité hlavne v neistých časoch.

Tým najdôležitejším krokom k bohatstvu je začať niečo robiť. Nečakajte na skvelý nápad ani nečakajte na lepšie časy. Proste začnite niečo robiť. Ak viete že by vás to aspoň trocha bavilo a vyznáte sa v danom obore tak do toho choďte. Šancu má každý a ak si budete veriť a neustále sa zlepšovať tak šance na úspech sú vysoké. Nesnažte sa všetky detaily doladiť ešte pred začiatkom. Dôležité sú základy.

Rozložte si zdroje svojich príjmov. Nikdy sa nespoliehajte len na jeden zdroj príjmov. Stať sa môže čokoľvek a aj zlatej bani raz môže dôjsť ruda. Preto sa nespoliehajte na jeden zdroj. Majte ich hneď niekoľko alebo aspoň jeden vedľajší.

Investujte. Hovorí sa že chudobný minú všetok svoj príjem. Stredná vrstva si väčšinu svojich peňazí odkladá a bohatší podstatnú časť ďalej investujú. Je to v tom že bohatý ľudia myslia ináč než ľudia ktorý tých peňazí majú menej. Sú ľudia ktorý v živote do ničoho neinvestovali peniaze. Ani sami do seba. Nemôžu preto čakať žiaden výnos.

Toto bolo pár krokov ktoré podľa mňa vedú k bohatstvu. Alebo aspoň k zlepšeniu našej situácie. Niektoré som už absolvoval. Na niektorých sa stále pracuje a k niektorým som sa stále ešte nedostal. Samozrejme cesta je dlhá. A ako ste na tom vy ? Spravili ste už aspoň prvý krok ?

Keď som bol menší a mama mi dala nejaké peniaze do mesta tak mi vždy vravievala „Lukáš a nie že minieš príliš veľa“ a ja som vždy odpovedal „Neboj sa mami neminiem viac než mám pri sebe“ Mal to biť vtip. Ako by človek mohol minúť viac peňazí než má. Dnes viem že to nebolo vtipné preto že sa to dá. Ľudia sa totiž zadlžujú, míňajú viac než si môžu dovoliť. Ani sa nikoho nemusím pýtať prečo to robí. Myslím že odpoveď poznám. Znela by asi takto „Mám finančné problémy“ Či už krátkodobé alebo dlhodobé je už jedno. Problém je proste problém a nebudeme ich deliť na veľké a malé. Každý potom hľadá nejaké riešenie. Je to buď ďalšia práce alebo brigáda. Niekto sa rozhodne podať LOTO, niekto skúsi šťastie v hazardných hrách. Je pravda že riešiť problémy nie je nič príjemného a už vôbec nie ľahkého hlavne ak ide o tie finančné. A čo tak tomu všetkému predísť. Riešením je finančná rezerva. Poistka ktorá nás v čase núdze ochráni pred tým aby sme sa zadlžili. Nie každý ma totiž to šťastie že mu požičajú priatelia alebo rodina. Ostatné dlhy sa vracajú v presne stanovený dátum a pekne vymeraným úrokom. A ako prísť k takej finančnej rezerve? Šetriť čiže obmedzovať výdavky a šporiť čiže odkladať čo som ušetril. Znie to jednoducho a aj je ak sa vie ako na to.

Ja nie som žiaden odborník ktorý by mohol poučovať druhých ale čo to už viem. Nie že by to bola nejaká veda ale chce to trocha odriekania. U mňa by ste zbytočne hľadali elektrické spotrebiče ako je domáce kino, HIF sústava, žehlička či dokonca televízor. Nič z toho nemám. Aj by som na to mal ale prečo by som za to mal míňať peniaze ? Ja to proste nepotrebujem. Po prvé pre mňa vysielanie nie je ničím prínosné a šetrím tak svoj čas. Po druhé šetrím energiu. A po tretie som ušetril už za samotný prijímač. Ak už nejde o peniaze tak sa skúste aspoň zamyslieť nad tým koľko času človek strávi pozeraním televízie. Televízie ktorá je obsahovo prázdna, možno okrem primitívnej zábavy na ktorú sme si boli nútený zvyknúť.

Hovorí sa že bohatí nie je ten čo veľa zarobí ale ten čo dokáže veľa ušporiť. A je to pravda. To ako zmýšľame je náš hlavný problém. To že máme finančné problémy je len logickým vyústením nášho zmýšľania. Sme naučený míňať a ak dôjdu financie tak si požičiame aby sme mohli míňať ďalej. Ak si aj niekto povie že začne šetriť tak len z toho čo sa zvýši ale na svoje výdavky si nechá siahať len málokto. Preto tá veta „Ja nemám z čoho šetriť, nemám z čoho odkladať peniaze“ Prvý krok k tomu aby sme sa vyhli finančným problémom je naučiť sa inač zmýšľať.

Automobilku TATA motors snáď pozná každý a to hlavne vďaka najlacnejšiemu autu na svete TATA nano. Mnohý sa tomuto maličkému a lacnému autíčku posmievajú a hovoria že v konkurencii európskych značiek nemôže mať šancu presadiť sa na našom trhu. Že takýto model ma šancu jedine v Indii kde je najbežnejším prostriedkom na cestovanie motocykel.

Podobné názory boli aj na mini - notebooky ktoré boli tak lacné v porovnaní s klasickými že sa tomu spočiatku nechcelo veriť. Háčik bol v tom že boli aj veľmi malé s maličkou obrazovkou a na diskovú mechaniku sa nenašlo miesto. Kto by len chcel takýto notebook do ktorého ani nevloží disk. A predsa sa predávajú a majú značný úspech. Našla sa totiž skupina zákazníkov pre ktorých bol takýto mini notebook najlepším riešením. Obľúbili si ho najme ľudia ktorý sú neustále v pohybe či študenti pre jeho prenosnosť či nízku cenu často krát do 300 EUR.

Takýto úspech ak nie väčší by mohol na našom európskom trhu s automobilmi zožať aj TATA nano. Cena okolo 2000 EUR je priam fantastická. Predstavte si aký má tento automobil pri svojej cene potenciál. Mladý študent si určite nekúpi auto za 15.000 EUR ak má možnosť kúpiť si auto za 2.000 EUR. Ľudia ktorý žijú vo veľkých mestách a často sa pohybujú hlavne v mestskej premávke je takéto auto s nízkou spotrebou a možnosťou zaparkovať takmer všade najlepším riešením.
Tata ma momentálne rozbehnutý aj iný projekt ktorý sa mi tiež veľmi páči a to je auto ktoré bude poháňané stlačeným vzduchom. Bude niesť označenie miniCAT a cena tohto modelu by nemala prekročiť hranicu 4.000 EUR. TATAmotors tak nebude vyrábať len najlacnejšie auto na sveta ale aj najekologickejšie auto na svete ktoré bude úplne bez výfukových plynov. A nepochybne bude zároveň autom ktoré budem mať najúspornejšiu prevádzku. 100 km by vodiča malo stáť len na 1€

Takýmto smerom sa začali uberať aj iné automobilky. Ďalšia Indická automobilka v spojení s automobilkami Nissan a Renault pracujú na rodinnom aute ktoré by nemalo prekročiť cenu 3.000 $

Žeby sa tak potrebná revolúcia v automobilovom priemysle začala v Indii ?

Motorom európskej ekonomiky je automobilový priemysle ktorý je v dobe hospodárskej krízy pred krachom. Automobilky hlásia obrovský prepad tržieb. Inde sa obmedzuje výroba a skracujú sa pracovné týždne. Rovnako zlá situácia je aj v USA kde asi najväčší automobilový koncern GM prežíva iba zo štátnych peňazí. Krach hrozí aj nemeckej automobilke Opel. Štáty do automobiliek nalievajú miliardy Eur len aby zachránili čo sa dá. Zavádza sa takzvané „šrotovné“ ktoré ma rozhýbať zamrznutý trh s automobilmi.

Nezaspala Európa náhodou dobu ? A nie len Európa ale celí svet v dobe keď bol niekoľkoročný hospodársky rast sme sa nespoliehali na nič iné len že táto doba bude trvať večne. V čase keď rekordné tržby zaznamenával takmer každý sektor nikto nemyslel na budúcnosť. Kde sú tie hybridné a lacné automobily budúcnosti ? Namiesto toho tu máme Veľké, drahé, prostrediu škodlivé autá. Sú nimi preplnené cesty parkoviská a chodníky. Koľko hodín života stojíte v kolónach, koľko času mrháte hľadaním miesta na parkovanie. Aj po toľkých rokoch automobilového priemyslu sú autá stále závislé na pohonnej hmote ktorá sa vyrába z ropy ktorej zásoby sa znižujú a cena neustále rastie a momentálne nízke ceny sú tlačené len súčasnou krízou. Koľko ľudí dnes zomrie na cestách na dôsledky zranenia v automobiloch. Kde je supermoderná verejná doprava, čistá, rýchla a lacná. Šetrná k životnému prostrediu ? Kde sú tie bezpečné rýchlovlaky, siete podzemných a nadzemných tunelov pre rýchle cestovanie medzimestami ?

A prečo vlastne základy hospodárstva EU tvorí automobilovom priemysle ? Najťažšie je meniť systém no čím neskôr začneme tým to bude ťažšie. Myslím že momentálne svetové ekonomiky nalievajú peniaze do minulosti a tým odďaľujú budúcnosť. Dnešné automobily sú piesňou minulosti ktorá bude vďaka neochote myslieť do budúcna doznievať ešte veľmi dlho.